Vytlačiť

Parabedminton je po utorňajšom oficiálnom štarte paraveslovania v Piešťanoch ďalším športom, ktorý rozšíril rady slovenského para hnutia. Otec a syn Hornungovci sa v košickom klube KPŠ začali venovať prvému slovenskému parabedmintonistovi Viliamovi Opinovi.

 

 

Jedenásťročný športovec z Čečejoviec pri Košiciach prekonal detskú obrnu, v dôsledku čoho má problém s pohybom ľavej ruky i ľavej nohy. Nechýba mu však veľká chuť, ani cieľ – raz by si chcel zahrať na paralympiáde. „Vybral som si tento šport, lebo ma nesmierne baví. Hrával som ho s mamou len tak rekreačne, ale potom sme stretli v Kováčovej pána Jambora a ten nás nasmeroval do košického klubu, ktorý sa venuje bedmintonu“, povedala naša parabedmintonová nádej.

Miestom, kde viedli jeho kroky, je Klub priateľov športu v Košiciach, kde sa ho trénersky ujali Robert a Peter Hornungovci. „Robíme súťažný bedminton, aj amatérsky, pracujeme s deťmi, takže toto bola pre nás taká výzva a posledný krok, že sme k tomu pridali aj parabedminton. S Viliamom pracujeme zhruba mesiac a pol, takže sme ešte stále len na začiatku cesty“, uviedol Robert Hornung, ktorý v tejto záležitosti oslovil priamo predsedu SPV Jána Riapoša. Ten ho odkázal na Miroslava Jambora (medailistu z PH 2008 v parastolnom tenise), ktorý pracuje ako koordinátor športových aktivít v Paralympijskom motivačnom centre v Kováčovej. A práve tu sa pretli ich cesty s mladým nádejným športovcom.

Vilo prišiel s veľkou chuťou, ale nechcú to „prepáliť“, takže zatiaľ s ním trénujú dvakrát týždenne. Vo vlastnej hale, kde majú k dispozícii štyri bedmintonové kurty, ale zároveň vyše 50 športovcov. Od osemročných detí až po ligistov. Najväčšou výzvou je aktuálne pre nich nájsť správne nastavenie, ako v športe založenom na pohybe eliminovať pohybové znevýhodnenie. „Bedminton všeobecne, je založený na špecifikom mačacom pohybe. Keďže parašportovci majú pohybové obmedzenia, nemôžu ho hrať naplno. Musia si preto nájsť spôsob ako tento hednikep nahradiť a uhrať dobrý výsledok. Učíme sa navzájom. On ako sa pohybovať a my ako pracovať so zdravotne znevýhodneným športovcom. Zatiaľ trénuje individuálne iba s trénerom, zápasy  nehráva. Chce to trpezlivosť a čas, kým bude môcť prvýkrát vycestovať na nejaký turnaj. V každom prípade je to pre nás veľká výzva a verím, že nájdeme nasledovníkov aj v ďalších kluboch “, dodal Robert Hornung, s ktorým sme sa stretli v utorok v Piešťanoch. Spolu so svojim zverencom prišli parabedminton predviesť účastníkom motivačného kempu „Hľadáme talenty 2020“.

Mimochodom, bedminton nepatrí aktuálne na Slovensku medzi najpreferovanejšie športy, ale jeho popularita rastie. Mekkou sú práve Košice, lebo Lokomotíva vyhrala v posledných rokoch osem titulov. A práve tá je materským klubom Hornungovcov, takže prvý slovenský parabedmintonista je v správnych rukách. Ďalšími baštami sú Spoje Bratislava, Trenčín, Ilava. Vo svetovom meradle sú veľmocami ázijské krajiny. Slovensko sa pohybuje medzi druhou a treťou desiatkou. Prvú bedmintonistku sme mali na olympiáde 2008 v Pekingu, kde štartovala Eva Sládková. Do Tokia by sa vraj mohla prebojovať Martina Repiská. A paralympiáda? Japonská metropola je pre Viliama Opinu už nereálna, ale Paríž  2024 by pri svojom nadšení stihnúť mohol. Odhodlanie mu nechýba. Držíme palce!

ROMAN VÉGH

 

článok prevzatý zo stránky SPV